Prečo som svojmu synovi vďačný?

Autor: Jozef Hamar | 7.8.2014 o 13:00 | (upravené 7.8.2014 o 13:41) Karma článku: 4,98 | Prečítané:  468x

Je to zamyslenie sa nad vzťahom otca a syna, alebo dospelého človeka a dieťaťa. opis ako nám ovplyvňujú v dobrom náš život, ako nás v podstate menia k lepšiemu a ponúkajú nám možnosti, na ktoré sme už možno v dnešnom uponáhlanom svete zabudli. Je to určité poďakovanie sa a výzva kl motivácii byť lepší človek.

Pred niekoľkými dňami som si prečítal na blogu ( http://pivacek.blog.sme.sk/c/361874/co-ma-naucila-moja-zena-za-7-rokov.html ) príspevok mladého muža, ktorý vo svojom článku vysvetľoval, alebo sa snažil priblížiť, že prečo a hlavne za čo všetko by sme my muži mali byť vďačný naším ženám. Bolo to skutočne milé a príjemné čítanie a určite nie jednej dáme tým "pomastil bruško", ale je to fajn. Určite každá žena, partnerka a matka si zaslúži prejav vďaky a úcty. Sám sa priznám, že ten príspevok aj mňa prinútil sa zamyslieť nad tým, že či aj ja mojej Peťke dostatočne dávam najavo vďaku za veci, ktoré som dovtedy možno bral za samozrejme, resp. som ich prehliadal. Týmto ďakujem autorovi blogu. No prišiel som aj na inú vec a tou je ako nás menia deti, aspoň mňa náš skoro trojročný Matúš určite. Neviem mu dnes vysvetliť ako som mu za to vďačný, neviem mu to ešte jeho detským slovníkom povedať, jediné mi ostáva oplácať  mu to neskutočnou láskou a je to asi ten  najpríjemnejší revanš aký som v živote dával.

Samozrejme že keď príde prírastok do rodiny, tak u každého normálneho človeka a hlavne rodiča je to množstvo nastávajúcich zmien, ktorým sa musí človek podriadiť. Neviem ako to ten malý človiečik dokázal, že zrazu a len tak spontánne som si bez uvedomovania toho, že sa nad niečím zamýšľam, alebo analyzujem, začal uvedomovať iné hodnoty, život nabral priority v iných rozmeroch a veci, ktoré dovtedy boli neodkladné, zrazu si našli čas na neskôr, veci a situácie, ktorých som sa doposiaľ nebál, resp. som si možno neuvedomoval ich následky, dostali rešpekt a vyhodnocujem ich nie z môjho hľadiska ale už s pohľadom na Matúša. Iste každému z nás sem tam viac či menej niekedy niečo uletí z úst čo by nemalo, či už je to pri bolestivom zakopnutí palca na nohe o rám postele, alebo nahnevaní sa. Je to asi prirodzené a človeku sa vtedy pomyselne uľaví. Nemal som doteraz ani predstavu, že koľko náhrad dokážem nájsť za expresívne vyjadrenia. Za všetky spomeniem asi každému z nás známe "do kelu" alebo "sakramento" a množstvo iných vyjadrení, pri ktorých priznám sa aj výraz syna je divný :). Nemal som ani predstavu, že koľko fyzickej bolesti dokážem zniesť len silným zahryznutím zubov, bez vyjadrenia akéhokoľvek znaku bolesti. ( samozrejme otec musí byť vždy očiach svojich malých detí ten najsilnejší a najpremožiteľnejší). Je nádherné ako tie malé "potvorky" dokážu každý večer dať chlapov na kolená pri postieľku a rázom sa z chlapa stáva ocík, ktorý maznavým hlasom rozpráva rozprávku svojmu prckovi pri pití mlieka a pozerá sa do tých velikánskych očí a často krát ( aspoň ja) si hovoríme, že tomuto by som nikdy neuveril, keby mi niekto povie, že ja budem takýto. Baví ma vymýšľať mu nové príbehy pri ktorých hííííka a samozrejme ešte zakomponovať tam jeho kamošky Vikinku a Nelku nie raz dá námahu, ale za to čo povie vždy, keď odchádzam, to určite stojí a vtedy vždy zabudnem na všetky jeho pestvá, ktorá počas dňa povystrájal a to čo povie vždy je ocík ľúbim ťa. Nikdy sme ho to neučili, nikdy nevyžadovali a nikdy nečakali ale povie to, povie to nie preto, že vie, že bude zajtra rozprávka s novým príbehom, alebo že mu zajtra baba kúpi cucu. Tam nie je žiadna kalkulácia, vypočítavosť a hľadanie prospechu. Nie, proste to tak je a za to mu tiež neskutočne ďakujem, že ma naučil povedať svojej partnerke, alebo aj ľuďom z môjho okolia, že mám ťa rád alebo ďakujem. Na to netreba len špeciálnu situáciu, nemusí to byť len nachystané a strojené, nemusí to mať v tom danom čase a danom mieste zdanlivo hoci ani význam, ale sa to proste povie.  Ďakujem mu za normálnosť. V dnešnej dobe a pri dynamike udalostí a všetkého možného sa my dospeláci akoby trošku bláznime z toho všetkého. Iste je to doba, ktorú si sami takú robíme a kto sa neprispôsobí, tak to má určite potom trošku ťažšie, ale každý deň, každý jeden boží deň mi Matúš spraví aspoň chvíľu, v ktorej mi dokáže skutočnú dôležitosť nás ľudí. Ich detský svet je pomerne jednoduchý, jednoduchý pre nás, no pre nich je skoro všetko nové, byť pri tom ich objavovaní záhad a najúprimnejšej radosti pri rozlúsknutí záhady je niečo úžasné. Pri ňom som objavil na svojom telefóne funkciu stíšenia, či nebodaj ignoráciu hovoru. Sám som z toho bol že vááááááu   to sa zrazu dá.

Viete niekedy s úžasom som sa zamýšľal nad mocou dieťaťa. Ako v každej domácnosti tak isto aj v našej domácnosti sa objaví neskutočný problém rovnajúci sa prírodnej katastrofe a to v podobe pohodených ponožiek či nebodaj zabudnutej nesklopenej doske na záchode, čo nie raz eskaluje do hádky :). Za normálnych okolností by asi pre chlapa nastala optimálna situácia v domácnosti a tou je tichá domácnosť, ale ten prcek malý to nedovolí, príde a razom sa musí zabudnúť na hnev a hádku, ale musíme spoločne sa povzniesť a opäť vyššia priorita vyhráva. V živote sa mi stávalo a niekedy aj stane, že sľúbim niekomu a možno i sám sebe často krát niečo. Či je to s kamarátom zájsť na kofolu, alebo že od pondelku začnem behávať a nakoniec sa to nedodrží. Neviem prečo, vždy do toho niečo príde, vždy je niečo dôležitejšie ale tomu malému, tak tomu keď sľúbim niečo, to treba dodržať, keby sa čokoľvek dialo. V tomto prípade ma naučil, že sľub sa musí dodržať nech hoci aký.  Tak ako nechcem sklamať jeho, tak záleží mi na svojom okolí, aby nebolo sklamané z nedodržaného sľubu. Za všetky ostatné spomeniem už len jedno a tým poznaním je, že ma naučil tešiť sa z maličkostí. V tom ich úprimnom detskom svete neexistuje hodnota materiálna, nevedia o tom koľko stál traktor z vlečkou v supermarkete a aké náklady boli na "kukuričňáka" vyrobeného zo starého rukávu, vypchatého už ani neviem čím a gombíkov, ktoré ilustrovali oči. Nerobia v deti rozdiel, jediná požiadavka je, že nech sa s tým dá hrať a nech to zabaví, i tu som sa nie raz zamyslel nad tým, že ako zbytočne niekedy kladieme dôraz nad tým, že tričko ktoré kupujem nech má koníka s jazdcom póla a na teniskách musí byť fajka a prečo? Lebo to tak spoločnosť vyžaduje? Lebo to niečomu prináleží a keď to nemáš tak nie si "in"?

 Matúšo i keď si dnes veľmi malý a nerozumieš celkom významu môjho poďakovania, je skutočne pravdou, že som ti vďačný za veľa vecí. Malý skoro trojročný drobec mi ukázal toľko vecí, ktoré som dlho prehliadal a neuvedomoval som si. Neuvedomuje si ich veľa z nás dospelákov a je fajn byť súčasťou vášho detského sveta, do ktorého nás radi pozývate a najradšej by ste chceli, aby sme v ňom boli stále a nič od toho neočakávate a nechcete. Svet detí je svetom úžasných vecí, kde slovo otca sa rovná zákona cti, láska a pohladenie významu bytia, úprimnosť nepozná faloš a jednoduchosť je zásadou. Ďakujem že si. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?